Cirkev
Architektonickými dominantami zemplínskych obcí boli predovšetkým kostoly a kaštiele.
Rímskokatolícky klasicistický kostol Nanebovstúpenia Pána vo Vojke bol postavený v rokoch 1799 – 1801, poškodený požiarom roku 1869, obnovený po druhej svetovej vojne. Vo Vojke už v prevej štvrtine 14. storočia (1314) stál rímskokatolícky kostol, ktorého veriaci odovzdávali cirkvi desiatky. Jeho existenciu a pravdepodobnú obnovu potvrdzuje aj listina z roku 1505, podľa ktorej biskup Mikuláš Bachkay chrám v uvedenom roku vysvätil a odovzdal mu cirkevné relikvie. Túto závažnú skutočnosť v náboženskom živote obce zverejnili na pamätnej tabuli.
Pod vplyvom šíriacej sa reformácie dochádza k závažným zmenám v konfesijných vzťahoch a majetkovej držbe kostola.
František Vékey, stúpenec protestantizmu, obsadil roku 1578 kostol a daroval ho reformovanej cirkvi, ktorej patril vyše 190 rokov.
Až roku 1750-1751 barón Juraj Ghillányi vrátil kostol rímskokatolíckej cirkvi. Pápež Benedikl XIV. ho roku 1755 vyhlásil za odpustkové miesto.
V kostole je hrobka rodiny Ghillányiovcov,v ktorej je pochovaný po smrti roku 1771 aj Juraj Ghillányi, ktorý vrátil kostol katolíkom.
V roku 1812 bol do hrobky pochovaný aj prvý historik, geograf a etnograf Zemplínskej župy Antom Szirmay do Szirma spolu s manželkou rodenou Ghillányiovou.
Súčasný kostol je jednoloďovou stavbou, so zaklenutými pruskými klenbami, štukovou ornamentikou, zakončenou polkruhovým presbytériom. Chrám má hladké fasády členené pilastrámi a mierne predstavanú vežu. Nad vstupným portálom je uvedený letopočet 1801. Tento sa viaže na ďalšiu prestavbu kostola v rokoch 1797 – 1801, počas ktorej na prikostolnom cintoríne objavili pozostatky pochovaných zatínskych povstalcov z roku 1558.